Literatúra,to môže byť čokoľvek, čo je napísané, môže to predstavovať len knihy, môže tobyť predmet v škole, môže to byť pojem zahŕňajúci tlačené knihy aj internetovédiela(aj blogy:-).
Každý sa sliteratúrou stretne prinajhoršom len v škole. Ale myslím, že literatúra sizaslúži aj väčšiu pozornosť, než len odignorovanie jej ako nudného školskéhopredmetu. Niekto vraví, že jeho nebaví čítať, ale podľa mňa len nenašiel vhodnúknihu (alebo článok, alebo blog, alebo báseň,...). Nemôže každého baviť každáčasť literatúry. Ja som si našiel svoju oblasť a iné veci prakticky nečítam(napríklad lyrické básne ma príliš nebavia,... teda vôbec:-(
Samozrejme,trochu inú kategóriu tvorí literatúra, ktorú čítať musime. Je nevyhnutné čítaťnejaké odborné veci (do školy, do práce,...). A ešte musíme čítať vlastnúkorešpondenciu (listy, maily, SMS, ICQ,..., účty:-),...)
Ale ozajstnúslasť z literatúry zažijeme len pri čítaní tzv. krásnej literatúry. Len na ňusa môžem tešiť celý deň a prežiť tak vyučovanie. Len krásnu literatúru môžemezhltnúť jedným dychom s potešením.
Ale tým, čototo čítajú to asi netreba hovoriť, lebo keď sa dostali k čítaniu takýchtovecí, alebo sú učitelia slovenčiny kontrolujúci slohy alebo majú čítanie naozajradi. Ale napriek tomu sa chcem postaviť na stranu svojej mladej generácie,ktorá býva masovo obviňovaná, že nečíta. Ale zrejme to bude aj tým, že imliteratúra nie je podávaná tak, aby ich dokázala zaujať.